Úvodná stránka > LETENKY > Metropoly > LISABON

LISABON

Návšteva Lisabonu sa môže kľudne zmeniť na Vaše najlepšie cestovateľské rozhodnutie roka (možno aj desaťročia). Táto skutočne pôvabná metropola má niekoľko veľmi silných tromfov a pokušení: takmer juhoamerický šarm aj štýl života - je južansky ležérna a roztomilo spomalená, autenticky starodávna a tajomne atraktívna, na predmestiach občas aj nečakane moderná. Mimoriadne pekne je situovaná a skvelé podnebie jej dovoľuje predvádzať sa návštevníkom celoročne. Nádherné okolie prirodzenú krásu a bonitu Lisabonu ešte viac umocňuje. Špičkové atrakcie zas rozširujú turistickú ponuku na excelentnú úroveň – pre všetky vekové aj príjmové kategórie.  

A hoci v turizme nemusia vždy platiť exaktné ekonomické ukazovatele, rád by som zdôraznil, že návšteva Lisabonu je príjemná aj vzhľadom na pomer cena/výkon. Lisabon (a aj ostatné Portugalsko) vám zvyčajne ponúknu aj za menej peňazí dosť muziky. V tejto súvislosti stačí pripomenúť hoci bonus pomerne (v porovnaní s transkontinentálnymi) krátkeho letu a elegantnej príležitosti predĺženia si leta alebo prerušenia zimnej depresívnosti... Máloktorá európska metropola pôsobí tak exoticky, alebo ináč povedané: ste v Európe, ale klíma, architektúra, atmosféra, kultúra, flóra či kuchyňa sú výrazne „líznuté“ aj mnohými neeurópskymi vplyvmi.

Samozrejme, že aj Lisabon má svoje turisticky povinné (must see) miesta: Hrad Sv. Juraja (Castelo de São Jorge) hlavne vďaka 360° panoramatickým výhľadom, senzačný neogotický „mestský“ výťah Elevador de Santa Justa s ešte lepším výhľadom na Staré mesto, najvýraznejšiu dominantu južnej časti mesta – 28 metrov vysokú repliku sochy Krista z brazílskeho Rio de Janeira (s podstavcom až 82 metrovú!) - aj s plošinou ponúkajúcou ďalší zo skvostných výhľadov na Lisabon. Pri dobrej viditeľnosti až na krásne pláže pobrežia Costa da Caparica.

Mimochodom, už pri pohľade z lietadla býva pasažierom jasné, že prilietavajú do mimoriadne pekného mesta... Povinným „čítaním“ je isto aj prehliadka kláštorného komplexu Mosteiro dos Jerónimos (kláštora hieronymitov - UNESCO), Belémskej veže a Pamätníka zámorských objavov vo štvrti Belém.

Potom však už prichádza voľný výber z rôznych pokušení – a lisabonská ponuka je skutočne bohatá, pestrá aj kvalitná. Asi najlepším variantom spoznávania mesta je bezcieľne túlanie sa, kvôli šetreniu silami aj časom je však vhodné určiť si aspoň orientačný tématický itinerár. Dovoľte teda zopár tipov:

Staré mesto Lisabonu. Podobne ako Rím či Istanbul je aj Lisabon postavený na siedmich pahorkoch. Pre návštevníka je ale mimoriadnou orientačnou pomôckou terénna vlnovka troch štvrtí tvoriacich jadro Starého mesta – rovinatej Baixe (bajša) medzi dvoma výraznými vyvýšeninami štvrtí Alfama a Chiado - Bairro Alto. Baixou sa v roku 1755 po ničivom zemetrasení a sérii veľkých požiarov prevalila nakoniec ešte aj devastujúca mohutná cunami-vlna. Výsledkom bolo prakticky úplné zničenie pôvodnej štvrte a následne rozhodnutie o vybudovaní novej. V súčasnosti je už dostatočne historickou, cennou a obdivovanou ukážkou vtedajšieho urbanizmu, vkusu, štandardov či módnych výstrelkov. Baixa spolu so susediacimi „horskými“ štvrťami tvoria neobyčajne príťažlivú zónu doslova preplnenú najrozličnejšími atrakciami, predovšetkým však pohodovou atmosférou a nákazlivou ležérnosťou.

Lisabonské Staré mesto je očarujúce! Budete prechádzať nablýskanými zónami, ale viac duše a romantiky nájdete v chudobnejších častiach mesta, ktoré ostali akoby zabudnuté v minulosti. Občas sú spustnuté, občas hľadajúce symbiózu s prítomnosťou, občas vyrovnané so statusom nositeľa dávnych tradícií. Charakteristickou je krivoľakosť lisabonských ulíc aj ich „san franciská“ zvlnenosť. Častá je ošarpanosť a zanedbanosť fasád – ale mesto má byť aj takéto a Lisabonu to vyslovene sluší...    

Jedinečným zážitkom je spoznávanie najstarších štvrtí Lisabonu prostredníctvom eléctricos – starodávnych a senzačne štýlových električiek. Aspoň časť trasy však odporúčam prejsť aj pešo – pohľad na jedinečné eléctricos je ešte o poznanie lepší ako výhľad z nich. Elevadory sú ďalšou lahôdkou lisabonskej dopravy – tak tam volajú okrem výťahov aj špeciálne pozemné lanovky na uľahčenie zdolávania pomerne strmých stúpaní vo viacerých častiach mesta. Veľkomestský „alpinizmus“ však spoľahlivo vyliečia ďalšie nezabudnuteľné výhľady na Lisabon – tentoraz z takzvaných miradorov (vyhliadkových terás). Vďaka veľmi vysokej záruke pekného počasia môžu pohľady na prekrásne kompozície mesta návštevníkom „vyrážať dych“ celoročne, hlavne v prípade, keď náladu koloruje nejaký gitarista... Potom je však už najvyšší čas sadnúť si na miestne špeciality a poukladať si dojmy. 

Chiado (šijadu) – je štvrť nad Baixou, do ktorej sa dá vstúpiť krátkym nenáročným stúpaním priamo spod Elevadora de Santa Justa, alebo – efektnejšie – využitím historicky vzácneho interiéru tohto presláveného uličného výťahu. V oboch prípadoch sa dostanete do veľmi zaujímavého sveta štvrte Chiado. Predovšetkým jej hlavná os – ulica Rua Garrett – bola už aj v dávnejšej minulosti svedkom mnohých významných udalostí aj miestom vzniku viacerých iniciatív, občianskych postojov, umeleckých hnutí a akýmsi hlavným lisabonským módnym mólom. Génius loci jej (ulici aj štvrti) ostal aj po pomerne rozsiahlej obnove, keď ju spolu s najbližším okolím vážne poškodil a takmer až zrušil veľký požiar v roku 1988. Všetko bolo nakoniec zreštaurované do pôvodnej podoby – a odvtedy je Garrettka možno ešte populárnejšia. Je čiastočne pešou zónou, rušným korzom, nákupnou triedou, miestom stretávania sa domácich aj turistov, na jej hornom konci je frekventovaná stanica metra... Vo veľmi príjemnej symbióze tam spolunažívajú obchody a butiky s kostolmi, divadlami, klubmi, reštauráciami a kaviarňami – aspoň nakuknúť by ste mali do interiéru vychytenej kaviarne Brasileira, kde sa už takmer pred sto rokmi stretávala umelecká a intelektuálna branža.

Lisabon – Oriente.  Na východnom pobreží mesta vznikol veľký dopravný uzol, ktorý rieši zároveň logistiku letiska, železnice, metra, 12 km dlhého mosta a nákladnej lodnej dopravy. Všetko sa to tam začalo výrazne meniť schválením projektu výstavného areálu pre EXPO v roku 1998. Lisabon tak získal niekoľko hodnotných benefitov: veľkolepo vyriešil dopravnú infraštruktúru vo veľmi náročnom teréne, poľudštil mnoho priemyselných hnedých zón a tie najškaredšie industriálne územia zrušil. V súčasnosti je bývalý areál EXPO aj so širokým okolím veľmi príjemným a navštevovaným miestom – ideálnym zázemím pre obyvateľov mesta aj návštevníkov. Ponad vystavisko sa môžete previezť kabínkovou lanovkou, dolu vás potom čakajú rôzne atrakcie – za všetky spomeniem iba Oceanárium v architektonicky mimoriadne vydarenom objekte.

Podmanivo efektný je komplex Oriente od vynikajúceho španielskeho architekta Santiaga Calatravu. Autobusovú, železničnú stanicu aj metro integroval do senzačného polyfunkčného megaobjektu zastrešeného typickými calatravovskými plochami, ktorý spolu s mimoúrovňovými rampami a nákupným centrom Vasca da Gamu tvorí zároveň vstupný koridor do areálu výstaviska. Najnovšou linkou metra sa tam z centra (aj s prestupom) dostanete za necelú polhodinku.

Okolie Lisabonu  je jednoducho skvelé! Máloktoré veľkomesto má také vynikajúce zázemie. Dávajte pozor: Romantická Sintra je napriek blízkosti Atlantiku takmer vysokohorským strediskom. A akým! Strmé uličky plné kvalitných suvenírových obchodíkov sú dôsledkom slávnej minulosti, keď tu mali svoje vily, záhradné rezidencie a kaštiele tí najsolventnejší. Dve kráľovské sídla – hrad Palácio da Pena a zámok Palácio Nacional de Sintra – sú príčinou aj dôsledkom vysokej obľúbenosti Sintry vďaka jej polohe, podnebiu, liečivým účinkom prostredia, vychýrenej vode, báječnej prírode, dostupnosti od Lisabonu... Dodnes si Sintra zachovala odlesk ne/dávno minulých čias a ťažko definovateľnú milotu – rozhodne by ste si tam mali sadnúť minimálne na miestne cukrárenské špeciality „travesseiros“ alebo „queijadas“. To prvé je podlhovastá „traverza“ z chutného cesta plneného vaječným krémom s dominanciou mandľovej príchute, druhý zákusok je pripravovaný v tvare košíčka a jeho podstatou je miestny syr pripomínajúci tvaroh a škorica. Oba sú vlajkovými loďami miestnych sladkostí a najvychýrenejším miestom ich podávania je pastelaria Piriquita priamo v centre. V Sintre je okrem Maurského hradu a neuschwansteinovsky pôsobiaceho Palácia da Pena vysoko na kopcoch takmer všetko priamo v centre. Samozrejme, že k zákuskom sa hodí aj žiada káva či varená čokoláda, v Sintre sa však zvykne podávať aj víno z neďalekej oblasti Colares – odporúčať však víno je vždy chodením po tenkom ľade. Nič ale nepokazíte návštevou ochutnávky miestneho višňového likéru, ktorý sa tam pije z čokoládových kalíštekov, ktoré sa následne skonzumujú tiež.

Nakoniec treba sladkú gastropárty ukončiť a v prípade chuti na meditatívnu romantiku navštíviť neďaleký neobyčajne malebný (v súčasnosti už opustený) pustovnícky kláštor Convento dos Capuchos, ktorý je, našťastie, po ceste na najzápadnejší výbežok pevninskej Európy – mys a maják Cabo da Roca. Ďalší mimoriadny zážitok! Nielen kvôli možnosti rozšíriť si zberateľské artefakty o vzácny certifikát o návšteve tohto zemepisne výnimočného miesta, ale predovšetkým vďaka senzačnej prírode: maják sa nachádza na zvlnenom návrší 140 m vysokého mysu. V tichom úžase sledujete burácajúci Atlantik pod sebou, kilometre divokrásneho pobrežia, zrazu si uvedomujete množstvo súvislostí medzi fenoménmi ako sila príroda, energia oceánu, orientácia, astronómia, portugalské zámorské objavy, spev fado... Ale neuveriteľná je aj tamojšia flóra – chodí sa tam chodníčkami po akomsi koberci z veľmi výtvarnej sukulentovej rastliny, fotogenický je aj samotný maják. Prechádzka po divokej hrebeňovke nad vysokánskymi útesmi je hlavne počas veterného počasia sledujúc trieštenie mohutných príbojových vĺn na rozoklaných skalnatých bralách nevšedným zážitkom, zvlášť pre suchozemcov. Pocity si následne môžete vymieňať pri kávičke či pohári portského – ktorého konzumácia je zážitkom samým osebe.

Stretnutie s Atlantickým oceánom tým však zďaleka nekončí, o 10 minút ďalej bude ešte intenzívnejšie – čaká vás zastávka pri pláži Guincho (kvinču). Patrí medzi tých nemálo európskych pláží, ktoré poskytujú dostatočne vysoké vlny aj surferom. Vďaka konfigurácii dna oceánu a silným spodným prúdom tam celoročne na hladine „levitujú“ surferi čakajúc na svoju ideálnu vlnu. Ich pozorovaním a prechádzkou po pláži by sa dali stráviť dlhé hodiny, lebo na Guincho je prežívanie prírodných fenoménov mimoriadne intenzívne: jódovo-slaný vietor, hukot oceánu, divoká pláž s pozadím strmých zrázov, exotická flóra a široko-ďaleko žiadna nepodarená architektúra – prosto raj.  

Po pár kilometroch treba aspoň na chvíľu zastaviť pri Ústi pekla - Boca do Inferno. Tak sa volá skalná prepadlina v ktorej sa vie riadne rozšantiť príboj Atlantiku, aj vychýrená reštaurácia s miestnymi špecialitami s dominanciou darov mora. Po návšteve pekla na predmestí vás už očakáva kulinársky raj dvojmestia Cascais – Estoril. Kým Cascais ešte ako-tak zvláda cunami turistického záujmu a pomerne úspešne sa mu darí zachovávať a pripomínať milotu a malebnosť niekdajšieho rybárskeho prístavu, Estoril je je už kdesi úplne inde – je jasným lídrom takzvanej lisabonskej riviéry. Má niečo zo všetkých známych riviérových centier (San Rema, Montreux, Monaca, Cannes...). Už v apríli sa tam hrá antukový ATP tenisový turnaj, na miestnom okruhu jazdia rýchle motorky a autá, v nedávnej minulosti aj monoposty F1, konajú sa tam najrozličnejšie promo akcie, známy je golfový areál a „vyššiu“ spoločnosť priťahuje aj tamojšie efektné kasíno. Letné sídlo portugalských prezidentov v štýlovom zámočku však ostalo zatiaľ v Cascais.

Gastronomický Lisabon. Nemyslím tým nejaký špeciálny deň venovaný návštevam gastro-prevádzok a zasvätený ochutnávaniu všetkého možného. V Lisabone aj ostatnom Portugalsku je však skutočne veľa možností príjemného posedenia spojeného s konzumáciou chutných jedál a pitím špičkových vín. V prvom rade si treba uvedomiť, že Portugalsko obmýva more aj oceán – a kde už by sa mali ochutnávať dary mora?! V drahších reštauráciách môžete očakávať najvyšší štandard aj najširšiu ponuku jedál, nápojov aj servisu, pri návšteve „ľudových“ reštaurácií v rybárskych prístavoch musíte rátať s inými štandardami – typickým a autentickým prostredím, nečakanými situáciami aj kombináciámi jedál – v Portugalsku napríklad veľmi obľúbenou kombináciou rýb s ryžou. Nesmiernu popularitu tam majú sardinky a treska (bacalhau). O zákuskoch a sladkých pokušeniach sme už hovorili, zdobenie na tortách často pripomína bezbrehú insitnosť dedinských svadieb a lunaparkových atrakcií spred polstoročia.

Vína sú v Portugalsku na veľkom vzostupe, predovšetkým tie z oblasti Alantejo sa presadzujú aj v tvrdej svetovej konkurencii. Zvláštnosťou je takzvané vinho verde – zelené víno. Môže byť biele aj červené, označenie zelené znamená skôr mladé s miernym sýtením. O Portskom sa odmietam vôbec rozprávať – to je neobyčajne overená kvalita – a aj jeden z najvyhľadávanejších suvenírov z Portugalska (spolu s keramikou, korkom, topánkami, dlaždicami a CD-čkami s fadom).   

Keď sme už pri fado, určite si jeden večer rezervujte na návštevu dobrého fado – úžasného spevu, akejsi portugalskej verzie amerického gospelu či soulu. Väčšinou ho spievajú dámy, ktoré sú takmer vždy v čiernom a doprevádzané zvyčajne španielkou či takzvanou portugalskou gitarou. Netuším, či sa vám podarí počuť dobré fado (iba v Lisabone je okolo 30-40 klubov a reštaurácií s fadom), ale dobré fado je skutočným zážitkom! Nakoniec, odskúšajte si ho najprv doma: zožente si niečo od Amalie Rodrigues – veľkej fado-hviezdy minulosti, ktorá nemala problém vypredať hoci aj parížsku Olympiu. Alebo si pozrite nejaké videá na You tube súčasnej kráľovnej tohto štýlu – Marize (pôvodom z Mozambiku). Jej živý koncert pri Belémskej veži aj so symfonickým orchestrom na DVD je veľkým zážitkom a ideálnym suvenírom. Patrilo by sa zažiť ju naživo! Nakoniec, asi nevyhrala nedávno najvyššie ocenenie Grammy award v kategórii etno music náhodou, podobne ako ešte predtým titul najlepšej európanky vo svetovej hudbe od BBC.

Inak, fado veľmi dobre charakterizuje výraz saudade – v ktorom sú zahrnuté všetky podstatné charakteristiky portugalskej povahy a duše: melanchólia, túžba, nádej, pohoda, osudovosť...

Toľko teda o Lisabone a najbližšom okolí, teraz je už iba na vás, ako sa rozhodnete...

Autor: František Michlík